Zážitky z úradu práce

Autor: Andrea Zifčáková | 1.5.2014 o 12:22 | (upravené 2.5.2014 o 10:15) Karma článku: 10,28 | Prečítané:  1799x

Na úrade práce som s menšími prestávkami evidovaná štyri roky. V súčasnosti mám popri evidencii prácu na dohodu a študujem masmediálnu komunikáciu. V najbližších riadkoch by som rada zhrnula moje zážitky z pracovných pohovorov a z prostredia úradu práce.

 

Po strednej škole v roku 2010 som nebola prijatá na žiadnu vysokú školu. Zostala som doma a bolo potrebné zaevidovať sa na úrad práce. Dnes mám pocit, že je to normálne, pretože tam stretávam kamarátov a známych o ktorých si nemyslím že sú hlúpi alebo neschopní sa dobre zamestnať. V Banskej Bystrici jednoducho nie je toľko pracovných miest. V roku 2010 mi však všetko pripadalo iné. Na chodbách tma, smrad, veľa občanov tmavšej pleti, starí a chorí ľudia, mamičky s deťmi a do toho ja. Veľmi som sa hanbila. V tom období sa každý každého vypytoval na školu a na spolužiakov. Ja som bola doma a bez práce. Návštevy úradu práce každý mesiac mi pripadali veľmi zbytočné. Pani úradníčka sa ma spýtala čo mám nové ohľadne práce, ja som vždy povedala nič, pečiatka, podpis a o mesiac opäť. Po čase ma zaradili do klubu práce. Bolo mi povedané, aby som si vyčlenila hodinu a pol. Stretnutia našťastie väčšinou netrvali tak dlho. Na stretnutí sme spolu s ďalšími evidovanými preberali dôležitosť správne napísaného životopisu a motivačného listu. Tieto stretnutia doteraz považujem za mrhanie času a peňazí. Ak si chcete nájsť prácu, pomôže vám rodina, známosť a nie perfektne napísaný životopis. Životopisy sa vo firmách používajú ako podsedáky na špinavú stoličku, alebo ako papier, na ktorý si rýchlo potrebujete niečo poznačiť. Hovorím z vlastnej skúsenosti a nie je to tým, že by sme nemali voči týmto ľuďom úctu. Životopis jednoducho 99 percent ľudí vôbec nezaujíma.

 

Po niekoľkých mesiacoch mi na úrade ponúkli absolventskú prax. Začala som pracovať 4 hodiny denne na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja. Táto práca ma veľmi tešila. Konečne som niečo robila a niečo zarobila. Dostala som sa do zaujímavého a pekného prostredia a niečo som sa naučila. Prax bohužiaľ trvala len tri mesiace a potom som sa vrátila tam kde som bola predtým. Opäť som posielala životopisy firmám, ktoré neboli ochotné napísať ani „nie ďakujeme", chodila som na pohovory, kde som sa stretávala s neskutočnými ľuďmi. Raz som sa uchádzala o pozíciu predavačky v malom značkovom obchode so športovým oblečením. Čakala na mňa celá komisia porotcov. Všetci boli neuveriteľne vážni ako keby som sa uchádzala o post riaditeľa. Táto firma o pár mesiacov na to skrachovala a presťahovali sa na nejaké zázračné miesto, kde sa predavačky oblečenia správajú ako výkonný riaditeľ veľkej firmy, ovládajú plynule tri jazyky a požadujú čo najnižší plat.

 

Väčšie problémy s úradom práce začali v roku 2013. Odvtedy totiž pracujem na dohodu vo vinotéke. Zrejme sa úradníčkam zdalo, že som evidovaná príliš dlho a chceli prinútiť môjho zamestnávateľa, aby ma zamestnal na trvalý pracovný pomer. Keďže som kvôli nejakým nezrovnalostiam bola na pár dní vyradená, musela som sa znova zaevidovať. Nová evidencia znamená, že som opäť musela absolvovať klub práce. Úžasné ako vedia míňať peniaze na „správnych" miestach. V lete v roku 2013 ma zaradili do programu, v ktorom nás vzdelávali ohľadne možnosti zamestnania sa v Európskej únii a zoznamovali nás s programom a webovým portálom EURES. Stretnutia trvali viac ako hodinu a tieto stretnutia sa konali každý týždeň. Ak si dobre pamätám, trvalo to dva mesiace. V skupinke bolo približne 20 mladých ľudí. V tomto období som mala v škole skúškové obdobie. Stalo sa presne to, čoho som sa najviac bála. Prekrýval sa mi termín tohto duchaplného stretnutia na úrade práce so skúškou z ústavného práva v škole. Povedané mi bolo, že úrad práce je prednejší. Skúšky som sa nemohla zúčastniť a tak sa stalo, že ústavné právo bol prvý predmet, ktorý som počas štúdia na vysokej škole musela prenášať do ďalšieho ročníka.

 

Ďalším zaujímavým krokom úradníčky z úradu práce bolo, keď sa mi počas jedného dňa snažila dovolať. Nemohla som zdvihnúť, tak mi poslala SMS so znením, že sa mam zajtra dostaviť na úrad práce kvôli absolventskej praxi. Na úrad som sa dostavila. Mala som sa hlásiť na nejakú poľnohospodársku inštitúciu a robiť opäť administratívnu prácu. Absolventskú prax som už v minulosti absolvovala, podľa informácií, ktoré som si prečítala na internete som ani nemala nárok na absolventskú prax, pracovala som na dohodu v obchode s vínami, kde som sa naučila pracovať s pokladňou, komunikovať so zákazníkmi a rozumieť vínu. Z tohto prostredia som mala ísť na tri mesiace variť kávu o šiestej ráno na poľnohospodárske družstvo a dvíhať telefóny. Popri škole. Bála som sa vyradenia z úradu práce a tak som sa dostavila na pohovor. Našťastie si ma na túto absolventskú prax nevybrali. Na prvý pohľad som nebola vhodným kandidátom na tento post. Týmto sa chcem poďakovať neznámej pani z družstva, ktorá pochopila moju situáciu a potvrdila mi papiere s tým, že nevyhovujem ich požiadavkám.

 

V súčasnosti som stále evidovaná. Uvidíme ako dlho.

A.Z. FMK UCM

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?